Parrákova zbierka
Kolekcia predmetov Štefana Cyrila Parráka predstavuje jeden z pilierov zbierkového fondu Západoslovenského múzea v Trnave. Štefan Cyril Parrák (1887 – 1969) trnavský pekár, cukrár a v neposlednom rade zberateľ, ktorý celý svoj život obetoval záchrane slovenského ľudového umenia pred vývozom do zahraničia. Vo svojom zberateľstve sa Parrák zameriaval predovšetkým na slovenské ľudové umenie ako celok. Časom sa jeho zberateľský záujem rozšíril i na predmety umeleckohistorické, a to nielen slovenskej, ale aj zahraničnej proveniencie. V roku 1935 bola jeho zbierka už natoľko rozsiahla, že sa ju rozhodol prezentovať verejnosti a v priestoroch svojej cukrárne otvoril vlastné múzeum. Napriek všetkým obetiam sa pre nerentabilnosť svojej živnosti, obrovskú zadĺženosť a vek starnúci zberateľ nedokázal o svoju zbierku postarať sám a v roku 1951 sa rozhodol ju predať štátu.
Do Západoslovenského múzea v Trnave bolo v rokoch 1958 až 1965 od Š. C. Parráka prevzatých viac ako 7 800 predmetov. Základ jeho zbierky tvorí keramika, predovšetkým slovenská ľudová fajansa zo západného Slovenska predstavujúca produkciu známych keramických stredísk akými boli Dechtice, Košolná, Boleráz, Častá, Smolenice, Sobotište, Veľké Leváre, Stupava, Modra a iné. Nechýba ani maľovaný a vyrezávaný ľudový nábytok, drevené sakrálne plastiky, vyrezávané piesty, črpáky, črpačky, čutory, praslice, formy na medovníky, maľby na skle a iné. Z umeleckohistorických predmetov Parrák zbieral hodiny, sklo, kameninu, porcelán, cínové a medené nádoby, lekárenské nádoby a mažiare, kláštorné práce, svietniky, židovské obradné predmety, petrolejové lampy, fajky, kľúče a zámky, pečatidlá a vychádzkové palice.
Ázijská zbierka
Zbierku východoázijského úžitkového umenia tvorí časť rozsiahlej zbierky rodiny Zičiovcov z Voderád. Je ukážkou typických umeleckých remesiel Číny, Japonska, Indie a krajín Blízkeho Východu z 18. až 19. storočia, ojedinele i starších. Tvorí ju približne 290 predmetov, prevláda v nej porcelánová i kameninová produkcia váz a zásobníc. Okrem maľovaných rastlinných a budhistických motívov dominuje dekoratívne výrazná skupina „famille rose“ s výjavmi zo života na cisárskom dvore. Drobné plastiky tvorili súčasť domácich oltárov.
V skupine kovospracujúcich remesiel nechýbajú rôzne druhy vykurovadiel, kultových nádob uliatych z bronzu, bronzové nádoby na štetce a svietniky v podobe korytnačky alebo žeriava symbolizujúce dlhovekosť. Početne zastúpené sú i viaceré druhy sečných, bodných a strelných zbraní, napríklad šable, kuše, lovecké nože, dýky a pušky so zdobenými hlavňami a pažbami. Unikátom na Slovensku je kompletná výzbroj a výstroj japonských samurajov, ktorá pochádza z 18. storočia.
Kampanológia
V deväťdesiatych rokoch získalo múzeum v rámci reštitúcií z Českej republiky unikátnu zbierku historických zvonov z celého Slovenska (takmer 30 kusov). Najstarším datovaným exponátom je gotický zvon z roku 1491. V zbierke sa nachádza i niekoľko zvonov z obdobia 1. Československej republiky, na ktorých prevládajú nápisy v slovenskom jazyku. Významnú časť zbierky tvoria zvony vyrobené v trnavských zvonolejárskych dielňach. Súčasťou zbierky je i exponát, ktorý dokumentuje vynález originálnej zvonovej stolice konštruktéra Jozefa Pozdecha pochádzajúceho z Hrnčiaroviec. Všetky zvony sú súčasťou stálej expozície Západoslovenského múzea.
Keramika a sklo
Zbierkový fond keramiky a skla obsahuje viac ako 9400 predmetov. Základ fondu tvorí súbor keramiky a skla od trnavského zberateľa Štefana Cyrila Parráka (1887 – 1969). Najrozsiahlejší je súbor slovenskej ľudovej fajansy zo západného Slovenska. Predstavuje produkciu známych džbánkarských dielní v Stupave, Sobotišti, Smoleniciach, Košolnej, Bolerázi, Modre, Dechticiach, Veľkých Levároch, Malackách z prvej polovice 18. storočia až prvej polovice 20. storočia. K najvzácnejším patria malé súbory talianskej a delfskej fajansy zo 17. storočia, habánskej fajansy zo západného Slovenska z konca 17. storočia a rakúskej fajansy z prvej polovice 19. storočia. Početná je ľudová úžitková hrnčina, ktorá zahŕňa takmer celé územie Slovenska.
Samostatnú skupinu tvoria predmety z pozostalosti známeho keramického majstra, amatérskeho archeológa a nadšeného obdivovateľa slovenskej ľudovej fajansy Heřmana Landsfelda (1899 – 1984). V zbierkovom fonde múzea je zastúpená keramická tvorba národného umelca Ferdiša Kostku (1878 – 1951) zo Stupavy.
Pomerne bohatá je kolekcia fajansovej a kameninovej produkcie manufaktúry v Holíči (1743 – 1827), ktorá predstavuje časti obedových súprav s rôznymi motívmi. Vo fonde nechýba ani úžitková či dekoratívna kamenina slovenskej (Kremnica, Muráň) i zahraničnej (Stará Role, Znojmo, Dalovice, Karlove Vary, Wedgwood, Dawenport) proveniencie.Porcelán prezentujú najmä výrobky rakúskych (Stará Viedeň) a českých (Praha, Slavkov, Březová, Dolní Chodov) dielní.Zbierka skla zahŕňa širokú škálu úžitkových i dekoratívnych predmetov. Medzi najhodnotnejšie patria spomienkové poháre s maľovanými nápismi v nemeckom a v maďarskom jazyku, ako aj poháre s rytými iniciálkami a architektúrami kúpeľných domov z 19. storočia.
