Historická

Historickú zbierku Západoslovenského múzea v Trnave tvorí viacero bohatých kolekcií predmetov (približne 12 100 kusov). V kolekcii hodín sa nachádza približne 250 predmetov. Sú v nej zastúpené slnečné, tabernákulové i stolové stĺpikové hodiny, figurálne a závesné hodiny, tzv. pendlovky zo začiatku 20. storočia. Časť hodín pochádza z dielní trnavských hodinárskych majstrov.
Rozsiahle sú zbierky judaík s maľovanými taniermi, koreničkami, svietnikmi i tórou, zbierky kláštorných prác a relikviárov z 18. a 19. storočia. Kolekcia medeného, mosadzného, cínového a strieborného riadu, svietnikov, lekárenských mažiarov je datovaná od 17. do 19. storočia. Cechové pamiatky, pečatidlá, historický odev, zbierka fajok, palíc, ale aj zachovaný bohatý listinný fond mapujú históriu celého západného Slovenska.

Numizmatika

Numizmatická zbierka obsahuje takmer 17 000 kusov mincí, papierových platidiel a medailí z období od 4. stor. p. n. l. až po súčasnosť. Zvlášť cenné sú viaceré hromadné nálezy mincí, ktoré sa našli pri archeologických výskumoch v Trnave a jej okolí. Okrem náhodných zberov platidiel z celého sveta zbierka obsahuje prevažne platidlá, ktoré sa používali na našom území od rímskej ríše až po súčasnosť.

01 – averz / reverz Toliar Márie Terézie, Rakúsko – Uhorsko, 1780, averz + reverz

Technické zbierky

Technická zbierka má okolo 1 000 zbierkových predmetov najmä z 20. storočia. Sú to prevažne fotoaparáty, rádiá, televízory, gramofóny, magnetofóny, písacie stroje a podobne, ktoré boli používané v domácnostiach.

Umelecká história

Zbierku výtvarného umenia tvorí kolekcia obrazov, plastík, grafík a fotografií (takmer 2 200 ks). Kolekcia obrazov obsahuje približne 400 malieb zo 16. – 20. storočia. Tematicky je najbohatšia na sakrálne motívy a portréty, menej zastúpený žáner je krajina a zátišie. Sochárska zbierka pozostáva z umeleckej a etnografickej časti. V umeleckej časti dominujú drevené polychrómované plastiky so sakrálnou tematikou.
Z moderných diel treba spomenúť kolekciu diel Williama Schiffera, známeho najmä svojou medailér­skou tvorbou. Etnografickú časť tvorí zbierka diel od ľudových rez­bárov z regiónu. Grafickú kolekciu tvoria grafiky z 18. – 19. storočia od autorov Johanna Eliasa Ridingera, Michaela Marieschi, z viedenskej dielne Artaria, cykly korunovácií v Bratislave a vedút Trnavy a Bratislavy. Väčšiu časť kolekcie fotografií tvoria pohľady na Trnavu od Viktora Michalca. Zachytili najmä búrlivé obdobie premien mesta od polovice 20. storočia.

1. Trnava – Od rybníka, kolorovaný drevoryt, 47/50, autorka: Edita Ambrušová,1956
2. Panoráma Trnavy od západu, pastel na sivom papieri, autor: Marcel Beneš, amatérsky maliar, polovica šesťdesiatych rokov 20. storočia
3. Moje mesto – všedný deň. Pohľad na zastávku MHD pred divadlom v Trnave na námestí, čiernobiela fotografia, autor: Ján Motulko, koniec šesťdesiatych rokov 20. storočia
4. Veduta Trnavy, 18. storočie, reprodukcia grafiky
5. Hlava anjela s krídlami, drevená polychrómovaná plastika, neznámy autor, 18. storočie
6. Útek do Egypta, olejomaľba na plátne, secesia, neznámy autor, cca 1890 – 1910
7. Hôrni chlapci, bronzový reliéf, autor William Schiffer 1968

Dejiny knižnej kultúry

Literárna história

Múzeum má celoslovenskú špecializáciu na históriu Slovenského učeného tovarišstva a osobnosť Antona Bernoláka, kodifikátora spisovnej slovenčiny. Akvizíciou zameranou na túto oblasť sa podarilo získať do fondov múzea viacero hodnotných pamiatok z literárnej histórie.

Muzikálie

Muzikologickú zbierku Západoslovenského múzea tvorí pozostalosť Mikuláša Schneidera Trnavského. Súbor prameňov a dokumentov v nej poskytuje ucelený obraz o živote a diele hudobného skladateľa. Súčasťou zbierky sú aj archiválie Cirkevného hudobného spolku v Trnave. Hudobnú pozostalosť zhromaždil a odborne spracoval Ústav hudobnej vedy SAV od vdovy Idy rod. Kossaczkej a od sestry M. Schneidera Márie. V roku 1973 pozostalosť prebralo Západoslovenské múzeum v Trnave.
Základ tvorí hudobná tvorba rozdelená do dvoch častí: diela M. Schneidera Trnavského a diela cudzích autorov z osobného archívu skladateľa. Obidve časti obsahujú diela sakrálnej aj svetskej hudby, záznamy o literárnych prácach skladateľa, korešpondencii, dokumentárny materiál a súbor fotografií.
Akvizičnou činnosťou sa v rokoch 1974 – 1989 do zbierok múzea dostala časť pozostalosti organistu mikulášskeho dómu Júliusa Nagya. Z tohto obdobia sú cenné najmä zápisnice a dokumenty viažuce sa k obnovenému spolku z roku 1928. Okrem archiválií a hudobnín sa v zbierke múzea nachádzajú aj predmety súvisiace s činnosťou spolku – staršie hudobné nástroje a spolkový mobiliár.