Tajomstvom depozitára na mesiac október sú vzácne predmety z Trnavskej univerzity prezentované pri príležitosti 390. výročia jej založenia.
História múzejníctva v Trnave siaha až na pôdu Trnavskej univerzity, kde sa členovia Spoločnosti Ježišovej popri systematickom dopĺňaní odbornej literatúry a dobovej tlače do knižnice venovali nepochybne aj zberateľskej činnosti. Po zrušení univerzitného kolégia spísali komisári Ostrihomskej arcidiecézy elaborát, dnes uschovávaný v Magyar Országos Levéltár v Budapešti, v ktorom zaevidovali množstvo vzácnych mincí, obrazov, hodín a nábytku. Univerzita časť inventára darovala alebo predala. V zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave je zo zariadenia univerzitnej knižnice jedna vzácna baroková skriňa. Po zriadení Krajského múzea v roku 1954, dnes Západoslovenské múzeum v Trnave, sa predmety pochádzajúce z univerzity stali súčasťou jeho zbierkového fondu. K vzácnym predmetom vo fonde múzea sa radia štyri iluminované medirytiny používané ako učebné pomôcky. Pochádzajú z dielne významného nemeckého rytca Matthäusa Seuttera, ktorý v rokoch 1707 až 1757 vo svojom vydavateľstve v Augsburgu produkoval veľké množstvo geografických i genealogických máp a plánov mesta. Mapy malého formátu z jeho dielne bolo možné zakúpiť v kartónových obaloch od roku 1745 v hromadnom vydaní pod názvom Atlas Minor. V rokoch 1740 až 1744 na nich pracoval rytec Tobias Conrad Lotter, ktorý vydavateľstvo postupne prevzal. A práve rukopis Tobiasa C. Lottera je čitateľný aj na štyroch individuálnych rytinách s podrobnými genealogicko-historickými údajmi k vojenských, mocenským a cirkevným dejinám Európy. Rytiny tlačené na plátne veľkosti 60 cm x 55 cm sú na hornom a dolnom okraji vsunuté do ochrannej lišty, ktorá slúži na zavesenie. Na spodnom okraji každej rytiny je uvedený vydavateľ T. C. Lotter spolu s kresličom A. Schilerom a rytcom E. Eichelom. Súčasťou vyobrazení je kartuša s kľúčom na vysvetlenie symboliky a charakteristiky jednotlivých údajov v nemeckom aj latinskom jazyku.
Prvá iluminovaná medirytina zobrazuje pápeža s tiarou na hlave v korunovačnom purpurovom plášti a s rukou zdvihnutou na požehnanie. Druhou rukou drží operadlo pápežského trónu, pri ktorom je apoštolský kríž a liturgické obradné predmety. Na barokovom stole je položený biskupský klobúk, dve mitry a baculus. Na biskupskej casule je zoznam všetkých pápežov, apoštolov sv. Petra, od 1. storočia do polovice 18. storočia s dátumami a spôsobom ich smrti.
Druhá medirytina zobrazuje symbolickú postavu panovníka s korunou na hlave a žezlom v pravej ruke. Na náprsnej doske, sukni a nohách panovníka je zoznam európskych panovníkov od 1. storočia do polovice 18. storočia. Na barokovom stolci je kráľovská a cisárska koruna, nad ním je v kartušiach dvojhlavá orlica, symbol Svätej ríše rímskej národa nemeckého.
Ďalšie dve medirytiny sú súčasťou expozície Dejiny Trnavy. Na jednej z nich je zobrazenie symbolickej postavy cisára rímsko-nemeckej ríše. Pravou rukou ukazuje na barokový stolec so symbolmi pápežskej moci – mitra, cisárska koruna, apoštolský kríž a baculus. Na ľavej strane sú symboly panovníckej moci žezlo a meč. Prepojenie cisárskej a pápežskej moci korešponduje so stredovekou koncepciou ríše – úzka súčinnosť cisára a pápeža, vykonávajúcich najvyššiu svetskú a duchovnú moc. Rúcho cisára je pokryté menami vládcov Svätej ríše rímskej národa nemeckého, kniežat, kráľov, vojvodov a palatínov.
Posledná medirytina zobrazuje symbolickú sochu obra „Kolosa“ so žezlom, ktorá podľa Danielovho výkladu sna Nebukadnesara II. predstavuje staroveké usporiadanie sveta. Na prilbe, náprsníkoch, sukni a nohách sú spísané veľké ríše histórie. Babylonská, Perzská, Grécka a Rímska ríša, vrátane orientálnych kráľovstiev a západných ríš. Po stranách sú vyobrazené bájne zvieratá symbolizujúce štyri kráľovstvá, ktoré vládli nad svetom.
