Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý má svoje korene v pohanských sviatkoch jari. Pohľadnice k sviatkom sa začali posielať v 19. storočí, no svoj rozkvet zažili až s rozvojom fotografie. Najmä od konca 19. storočia sa rozšírili rôzne motívy pohľadníc od rodinných fotografií s pohľadnicovou pretlačou cez pohľadnice miest až po príležitostné pohľadnice k sviatkom (vianočné, veľkonočné a blahoželania).

Po r. 1948 sa u nás cirkevné sviatky a tradície s nimi späté postupne stali ideologickou prekážkou. Najviac boli zmeny vnímané na najdôležitejších sviatkoch, ako boli Vianoce a Veľká noc. Na veľkonočných pohľadniciach z obdobia socializmu sa stratili cirkevné motívy, z predošlého obdobia zostali v ponuke len pohľadnice odkazujúce na bohatý folklór a zvykoslovie. V 50. rokoch boli čiernobiele od profesionálnych fotografov. V obľube boli aj motívy slovenskej krajiny – prebúdzajúcej sa jarnej prírody či mláďatá zvierat: kuriatka, zajačiky, ovečky. Textom na pohľadniciach dominovali Veľkonočný pozdrav a Pozdrav jari. Od polovice šesťdesiatych rokov a v sedemdesiatych rokoch fotografovali profesionálni agentúrni fotografi už farebne – najmä zátišia s kraslicami v prútenom košíku, vázu s bahniatkami, narcismi, halúzkami zlatého dažďa a pod. Do ponuky vydavateľstiev sa mnohokrát dostali aj zátišia hraničiace s gýčom.

Centrálne je umiestnená kolekcia starších ilustrovaných pohľadníc z medzi­vojnového Československa zo zbierkového fondu múzea. Čiernobiele i farebné pohľadnice z 50. – 80. rokov 20. storočia, sa vo veľkom vydávali v rozličných Československých vydavateľ­stvách. Zátišie je doplnené kraslicami v košíku, slamenou ozdobou a šibákmi z etnologickej zbierky múzea.