Keď v piatok 17. novembra 1989 vedúci tajomník OV KSS Anton Nehaj a predseda Mestského národného výboru Ladislav Hanus strihali pásku pri otvorení novej železničnej stanice v Trnave, netušili, že sa tento deň zapíše do histórie Československa veľkými písmenami. Udalosti zo sedemnásteho novembra, neskôr známe ako Nežná revolúcia, výrazne zmenil nie len dejiny bývalej Česko-slovenskej socialistickej republiky a v nej žijúcich Čechov a Slovákov, no zasiahli priamo do životov jednotlivcov. Ľudia s nadšením stáli na námestiach a s kľúčmi v rukách „štrngali“ na lepšiu a demokratickejšiu budúcnosť. Mnohí zostávali doma pri televíznych obrazovkách, rádiách, alebo čítali noviny, no v každom prípade    nasávali správy plné zaujímavých informácií, zvratov a vyhlásení.  Našlo sa medzi nimi mnoho uvedomelých a vzdelaných občanov, ktorí pochopili, že sú svedkami veľkých historických zmien v našej spoločnosti. Všetok materiál, ktorý im prešiel rukami odkladali, aj keď vtedy ešte netušili, čo s ním urobia, alebo či ho vôbec na niečo použijú. Svoje miesto si v tej situácii našli aj tí, ktorí sa rozhodli dianie na námestiach fotograficky zdokumentovať a zachytiť tak revolučné momenty spoza objektívu. Vďaka týmto ľudom môžeme dnes vyskladať mozaiku udalostí, ktoré sa diali od 16. novembra 1989 až po prvé slobodné demokratické voľby v júni 1990. Od roku 1941 bol 17. november Medzinárodnou študentskou radou vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva ako odkaz na udalosti z roku 1939, keď počas demonštrácie k oslavám vzniku prvej ČSR bezpečnostné zložky a armáda brutálne zasiahli proti študentom a zavinili tak smrť študenta Jana Opletala. O 50 rokov neskôr si následné popravy študentov, ich zatýkanie a zatvorenie českých vysokých škôl uctili českí študenti spomienkovým pochodom – sviečkovou demonštráciou z pražského Albertova na Vyšehrad. Mohutnejúci dav zamieril k Národnému divadlu a na Národnej triede im cestu zatarasili bezpečnostné zložky. Došlo ku krvavému zásahu, počas ktorého bolo zranených cca 600 ľudí a prišlo k údajnej smrti študenta. Správy o násilnom zásahu vyprovokovali študentov a neskôr hercov k zakladaniu štrajkových výborov. Začala sa séria protestných zhromaždení proti komunistickému režimu, ktoré vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. Sformovanie dvoch občianskych iniciatív – Občianskeho fóra v Česku a Verejnosti proti násiliu na Slovensku vyústilo do zostavenie Vlády národného porozumenia, ktorej predsedom sa stal JUDr. Marián Čalfa a 29. Decembra bol za prezidenta zvolený Václav Havel.