Pravdepodobne sa požíval na zdobenie truhlíc, pochádza z prelomu 19. a 20. storočia z Japonska z éry Edo a Meidži. Vzorkovník priniesol zo svojej cestovateľskej výpravy na Ďaleký východ gróf Jozef Ziči v rokoch 1875 – 1876 spolu so svojim mladším bratom Augustínom.
Po bokoch sa nachádza vyobrazenie rodových znakov významných japonských rodov v zlatej farbe. Na vrchu veka je 12 lístková cisárska chryzantéma. Spredu je znak rodu Ašikaga, rodu Tojotomi, rodu Hosokawa a cisárska chryzantéma. Zboku zasa rod Šimoda a rod Tokugawa.
Charakteristická farba zliatin vzniká patináciou kovu
Povrch sa opakovane ošetruje horúcim kúpeľom rokušó (tradičná meďnatá soľ) a kontroluje sa ohrev a čas. Vzniká stabilná vrstvička koróznych produktov, ktorá dáva špecifickú modročiernu (šakudó) alebo sivú (šibuiči).
Zógan je vsádzanie kovu do kovu (intarzia). Tenké drôty či plôšky zlata alebo striebra sa vkladajú do vyrytých drážok podkladu (napr. šakudó). Vzniká ostrý farebný kontrast.
Nunome-zógan „Textilná“ intarzia, pri ktorej sa povrch najprv zahustí krížovým ryhovaním a potom sa doň vtlačí extrémne tenký plech zlata či striebra. Vzniká jemný, tkanine podobný lesk a veľmi tenká vrstva kovu.
Kebori/Takabori je jemná rytá výzdoba. Takabori nízky plastický reliéf. V závislosti od materiálu svetlo zvýrazní každú líniu a modeláciu.
Iroe kombinuje viac „farebných kovov“ (šakudó, šibuiči, suaka) s drahými kovmi do jedného motívu. Remeselník skladá farby kovu ako paletu, bez lakov a emailov.
Druhy zliatin
Šakudó jezliatina medi a zlata (96–99 % meď, 1–4 % zlato). Po tradičnej patinácii v roztoku rokušó získa hlboký modročierny odtieň (často opisovaný ako „havrania čierna“).
Šibuiči je zliatina medi a striebra (95–65 % meď, 5–35 % striebro). Patináciou vznikajú sivé tóny od svetlej po tmavú, s jemnou „kamennou“ textúrou. Je vhodná na jemné reliéfy a vykladanie, esteticky sa spája s princípom wabi-sabi (striedmosť, tlmená krása).
Suaka je takmer čistá meď (99 % medi, niekedy so stopovými prímesami). Na pohľad sa pohybuje od oranžovo-medeného po červenohnedý tón a po patinácii získava teplé hnedočervené odtiene. Má dobré povrchové vlastnosti – drobné škrabance sa dajú ľahko oživiť preleštením a opätovnou patináciou.
Kuromidó („čierna meď“) jemedená zliatina s mikroprímesami (historicky stopový arzén či selenid, moderné receptúry sa líšia). Po patinácii nadobúda tmavohnedý až takmer čierny odtieň, hlbší než bežná meď. Veľmi citlivo reaguje na patináciu, takže je možné dosiahnuť rôzne tmavé odtiene.
Názov šinčú označuje mosadz (60–90 % medi a 10–40 % zinku). Má zlatožltý až olivovo-zlatý vzhľad, ktorý po patine pôsobí teplejšie a mierne tlmene. Mala široké využitie, pretože poskytuje stabilný a cenovo dostupný „zlatý“ efekt. Ak je potrebný luxusnejší lesk, často sa kombinuje so zlátením alebo so zlatými vložkami.
Sentoku je historická zliatina medi, zinku a cínu v rôznych pomeroch (často ide o bronz s prímesou zinku). Vyznačuje sa olivovo-zlatým až hnedo-zlatým tónom, ktorý po patinovaní pôsobí „staronovo“. Cenila sa pre stabilnú, ušľachtilo starú farebnosť bez potreby hrubého zlátenia.