Nález nádob z Gbiel

V roku 1963 odovzdala do Západoslovenského múzea pani T. Kovalovská štyri hlinené nádoby. Tieto sa údajne našli v júni toho istého roku pri hĺbení základov domu č. 417 v Gbeloch. Do múzea ich prijal vtedajší archeológ I. Keller a do zbierkového fondu boli zaradené v roku 1967.

Nádoby predstavujú hrubé hrncovité nádoby s esovitou profiláciou, ktoré boli vyformované v ruke bez použitia hrnčiarskeho kruhu. Tri nádoby sú nezdobené, na pleciach jednej sa nachádza zle zachovaná výzdoba v podobe jednoduchej rytej vlnovky. Pri dvoch nádobách je maximálna výduť posunutá do hornej tretiny nádoby pod plecia,  jednom prípade sa nachádza v strede a pri poslednej nádobe je posunutá do spodnej tretiny nádoby. Všetky nádoby sú zachované kompletne, v jednom prípade chýba malá časť okraja. Pri nádobe zdobenej vlnovkou je značne poškodený jej povrch.

Problematické je datovanie tejto kolekcie nálezov. Neskorší pracovníci múzea ich datovali rôzne na základe tvaru a analógii, pričom jedna bola datovaná do doby rímskej, jedna do doby halštatskej a jedna bola určená ako nádoba pražskej kultúry. Takéto datovanie, pokiaľ sa nádoby našli naozaj spolu pri hĺbení základov rodinného domu, nie je možné.

Pri revidovaní predchádzajúcich záverov a opätovnom preskúmaní nádob, môžeme celú kolekciu datovať do neskorej doby rímskej. Podobné nezdobené hrubé nádoby nachádzame v doznievajúcom horizonte neskorých germánskych žiarových pohrebísk, ako je napríklad Bešeňov,  Očkov alebo Kostelec na Hané  a Znojmo-Hradiště v Českej Republike. Tieto pohrebiská doznievajú niekedy v druhej polovici 4. storočia.

Vzhľadom na skvelú zachovalosť nádob, s akou sa stretávame predovšetkým pri výskumoch pohrebísk, sa zdá pravdepodobné, že v roku 1963 narazili pri výstave v Gbeloch na žiarové pohrebisko z neskorej doby rímskej. Je však obrovská škoda, že si nálezkyňa/nálezcovia nevšimli alebo nezozbierali ďalšie predmety, ktoré by túto lokalitu dokázali presnejšie datovať.

Za zmienku stojí, že v roku 2020 preskúmal Krajský pamiatkový úrad v Trnave v spolupráci so Západoslovenským múzeom kostrový dvojhrob, ktorý bol rovnako nádejný pri stavbe prístavby rodinného domu na rohu ulíc Učňovskej a Mládeže. Metódou rádiokarbónového datovatovania C14 sa tento dvojhrob podarilo datovať do rozpätia rokov 421 až 541, teda 481 ± 60 rokov.

Hľadať

Archívy

Sledujte nás