Kabuto (兜) je tradičná japonská prilba, ktorá tvorila kľúčovú súčasť zbroje samuraja – nielen ako ochrana hlavy, ale aj ako výraz hodnosti a osobnej identity. Jej základom bývala kovová kalota zložená z viacerých prepletených alebo nitovaných plátov. Kabuto sa nosilo v kombinácii s ochranou krku (šikoro), tvorenou z radov lamiel, ktoré chránili zátylok a boky hlavy pri zachovaní pohyblivosti.

Typickým prvkom prilieb je čelný štít (mabizaši), ktorý tienil zrak a čiastočne odkláňal údery zhora. Mnohé kabutá dopĺňali aj bohaté dekorácie a heraldické znaky: výrazné „rohy“ alebo emblémy (kuwagata), rodové znaky (mon), prípadne iné ozdobné prvky z lakovaného kovu a kože. Niektoré exempláre boli zámerne tvarované tak, aby pôsobili impozantne – zastrašovali protivníka a zároveň sa dali ľahko rozoznať na bojisku.

V období stredovekých vojen sa kabuto vyvíjalo podľa potrieb boja: od starších, jednoduchých typov až po neskoršie, masívnejšie prilby prispôsobené novým zbraniam. Aj keď v prvom rade slúžilo na ochranu, kabuto môžeme chápať aj ako umelecký objekt – spojenie funkcie, estetiky a symboliky, ktoré nám umožňuje nazrieť do kultúry samurajskej spoločnosti.