Bitka kurucov a labancov pri Trnave

Na sviatok svätého Štefana 26. decembra uplynie 316 rokov odvtedy, čo sa pri Trnave odohrala jedna z najväčších a najkrvavejších bitiek v histórii Uhorska. Bola súčasťou povstania Františka II. Rákociho, ktorý sa v lete v roku 1703 postavil na čelo povstaleckého kuruckého vojska bojujúceho proti habsburgovskému absolutizmu.

Vojna vošla do dejín pod názvom kurucká vojna, pretože po vyhnaní Turkov si Habsburgovci po roku 1697 neoprávnene podriadili uvoľnené územia Uhorska a zaťažili ich vysokými daňami. Nespokojní poddaní na Slovensku, Maďarsku a  zo zakarpatskej Ukrajiny sa iba s palicami a kosami pridali k rozpustenému pohraničnému vojsku a ukrývajúcim sa povstalcom – kurucom. Za ich práva sa postavil v auguste 1703 Rákoci vydaním patentu, ktorým oslobodil poddaných počas služby v kuruckom vojsku od všetkých zemepanských dávok a urbárskych povinností. Získal si tak aj strednú šľachtu a magnátov, ako boli Mikuláš Berčéni, Alexander Károli či Anton Esterházi. Do konca roka 1703 Rákoci velil už 30 000 vojsku, s ktorým sa zmocnil stredoslovenských banských miest a väčšiny hradov a miest na Slovensku. Trnavskí mešťania aj poddaní z okolitých dedín sympatizovali s požiadavkami povstalcov, a preto bol začiatkom roka 1704 vydaný manifest Obnovili sa rany slávneho Kráľovstva uhorského práve v Trnave.Manifestom boli deklarované požiadavky poddaných na ich oslobodenie spod zemepanských povinností a maďarskí šľachtici žiadali od viedenského dvora vrátenie svojich práv. V tom čase už povstalci vďaka výraznej podpore slovenských poddaných oslávili víťazstvo pri Smoleniciach, dobyli pevnosť v Nových Zámkoch a smerovali k Leopoldovu. Na pomoc Leopoldovu prišiel na príkaz Eugena Savojského generál Siegbert Heister a jeho 16 000 cisárskych žoldnierov – labancov. Po rýchlom prechode cez Malé Karpaty sa 25. decembra sa usadil v dubovom lese medzi obcami Biely Kostol, Bohdanovce a Ružindol. Rákoci ponechal časť svojho vojska pri Leopoldove a s 12 000 jazdcami, 7 800 pešiakmi a šiestimi delami sa presunul k Trnave do Kamenného mlyna. V noci z 25. na 26. decembra sa konala porada najvyšších veliteľov kurucov, na ktorej sa dohodli, že generála Heistera donútia k boju na otvorenom priestore medzi Trnavou, Bielym Kostolom a Hrnčiarovcami.  Rákoci sa chcel na bojisko presunúť ešte v noci, no na odporúčanie svojho druha Mikuláša Berčéniho odložili presun na ráno. Popoludní 26. novembra začalo husto snežiť a na bojisko bol výhľad až po prvých výstreloch z dela. Podľa zachovaných plánov kuruckého veliteľa Alexandra Károliho vieme, aké bolo bojové postavenie oboch jednotiek. Heister postavil svoje vojsko čelom k Trnave medzi Kamenný mlyn a Hrnčiarovce pred potokom Parná v tvare pozdĺžneho trojuholníka. V prvom a druhom šíku stálo jazdectvo a jazdecké a pešie oddiely stáli miešane. Väčšina delostrelectva stála uprostred a na krídlach. Na ľavej strane pod ochranou jazdectva stáli zásobovacie oddiely. Za chrbtom druhého šíku stálo 10 jazdeckých rôt ako záloha. Heisterovi labanci boli na poludnie pripravení do boja, v tom čase na vyvýšeninu pred Trnávkou kuruci ešte len prichádzali. Rozostavili sa na západ od potoka Trnávka chrbtom k hradbám a roztiahnutí v tvare mesiaca. Uprostred stáli pešiaci v dvoch líniách a medzi nimi 6 diel. Po úvodnom útoku Berčéniho jazdectva na čele s plukom Štefana Ebeckého na ľavé krídlo cisárskych vojsk boli oddiely kurucov v prevahe. Bitka však prebiehala nekoordinovane a po prerazení prvej línie sa kuruci dostali k zásobovacím vozom a začali rabovať. Medzitým pešie oddiely nemeckého žoldniera Scharudiho, bývalého cisárskeho zbeha, vztýčili bielu zástavu a prešli na cisársku stranu. Podobne si počínali aj ostatné oddiely na pravom krídle, na ľavom krídle bojoval iba pluk Antona Esterháziho, husárske pluky Ladislava Očkaia, Andrášiho a Baloga. Rákoci bol nútený ustúpiť k Šintave, pridali sa k nemu mestské stráže z Trnavy, pretože potom, čo Heister ako víťaz vtiahol do  mesta, dal všetkých kurucov a Rákociho prívržencov pozabíjať. Samotný veliteľ mesta Adam Dula padol v boji. Obyvatelia sa zo strachu pred nedisciplinovanými vojakmi ukrývali v kláštoroch, v univerzitnom kostole aj v jezuitskom kolégiu. Do 16. januára 1705 cisárski vojaci na účet mesta spotrebovali 160 000 meríc múky, 30 kg mäsa a vypili 11 000 okovov vína. Zaťaženie mešťanov mesta aj poddaných v Zelenči, Modranke a Križovanoch, kde bolo ubytovaných okolo 700 labancov jazdeckého oddielu bolo tak vysoké, že po odchode Heisterovho vojska skončilo 200 trnavských mešťanov na mizine. Možno aj to prispelo k tomu, že v spomienkach ľudí zostali kuruckí vojaci hrdinami bojujúcimi za ich práva. Trnavskí františkáni dali dokonca v blízkosti hrnčiarovského mlyna pochovať 400 mŕtvych kurucov a na mieste ich odpočinku zhotovili tri drevené kríže. V roku 1806 ich nahradil hrnčiarovský farár Martin Palšovič novým kamenným krížom, ktorý tam stojí dodnes.

Hľadať

Sledujte nás