Načítavam...

Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna

Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna

Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej (1884 – 1980) z Brna

Príklad záujmu českej a moravskej spoločnosti o Slovensko v čase pred vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918.

Prirodzený záujem českej a moravskej spoločnosti o slovenskú tradičnú kultúru ešte vzrástol po úspechu Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe v roku 1895, na ktorej bolo „Uherské Slovensko“ prezentované krojmi, výšivkami a ľudovou architektúrou. Slovenské kroje a výšivky sa stali žiadaným obchodným artiklom v Prahe, Brne i českých a moravských letoviskách, kde si ich zadovažovala národne uvedomelá stredná trieda. Vlastníctvo celého kroja alebo aspoň niekoľkých výšiviek zo Slovenska u nich patrilo k nepísanému spoločenskému kánonu. Príkladom vlastenecky orientovaných žien bola i Ružena Hejzáková (rod. Koblihová), ktorá vyrastala v národne uvedomelej rodine brnenskej mestskej buržoázie. Od roku 1906 spolu so svojou matkou Amáliou Koblihovou a dvoma mladšími sestrami bývali častými návštevníčkami kúpeľov v Luhačoviciach – mieste priateľských stretnutí moravskej a slovenskej inteligencie. Jej rodina sa poznala s viacerými aktívnymi slovenskými národovcami, napríklad Dr. Pavlom Blahom zo Skalice. Ruženku tak od mladosti obklopovalo prostredie bohaté na prejavy, či inšpirácie ľudovou kultúrou, moravskou i slovenskou. Pri príležitosti významnejších spoločenských udalostí sa vtedy národovci zvykli obliekať do krojov, či módnych odevov zdobených ľudovou výšivkou. Ani Ružena Hejzáková nebola výnimkou a pre takéto príležitosti mala krojov hneď niekoľko – okrem kyjovského i trnavský a piešťanský. V rodinnom archíve príbuzných Ruženy Hejzákovej ostali dodnes zachované pre nás vzácne portrétne fotografie Ruženy a jej sestry Hedvigy oblečených v sviatočných krojoch. Ružena je oblečená v trnavskom kroji a Hedviga v piešťanskom. Do súčasnosti sa z týchto krojov zachovali niektoré odevné časti. Z trnavského sviatočného ženského odevu ostal krézel, pár vyšívaných taclí a zástera. Z piešťanského odevu len brokátový prucel.
Spomenuté časti krojov boli spolu s ďalšími odevnými časťami a výšivkami darované praneterou Ruženy Hejzákovej Západoslovenskému múzeu v Trnave, ako súčasť zbierky ľudového textilu Ruženy Hejzákovej. Okrem svojej vysokej estetickej hodnoty sú zároveň i hmotnými dokladmi rozvíjajúcich sa slovensko-českých, či slovensko-moravských vzťahov, ktoré v roku 1918 vyústili do vzniku spoločného štátu.
Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna
Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna
Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna
Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna
Zbierka výšiviek a ľudového odevu zo západného Slovenska z pozostalosti Ruženy Hejzákovej z Brna