Oratórium

Pre dodržiavanie prísnej klauzúry nemohli klarisky navštevovať kostol, ktorý bol súčasťou kláštorného komplexu od začiatkov budovania kláštora. Vnútorný chór, ktorý mníšky navštevovali cez bohoslužby bol pristavený počas renovácie objektu v 17. storočí. Od kostola ho oddeľovali pozlátené kovové mreže. Z pôvodného zariadenia priestoru sa zachovala bohatá štuková a reliéfna výzdoba signovaná maliarom Carlo Antonio Neurone a dva rady drevených lavíc. Oratórium zreštaurovalo a sprístupnilo múzeum v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.